Záhady Himalájí #1

Okolitý svet pretkaný obchodíkmi o nich do roku 1998, akoby ani netušil, hoci sú dobre viditeľné z neďalekých chodníkov a ciest. Miestni mnísi dokonca nenašli žiadnu zmienku v starých kláštorných dokumentoch. Čínske letopisy a kroniky sa o nich zmieňujú minimálne alebo vôbec. Cestovatelia zo západu, ktorí v 19. storočí navštívili región sa vo svojich denníkoch o nich takmer nevyjadrujú.

Táto nevedomosť je pripisovaná tomu, že pred tisíc rokmi tu žili v izolovanosti horské kmene, ktoré sa len ťažko dokázali medzi sebou dohovoriť. Ľudia z jedného údolia nerozumeli tomu, čo sa hovorí v tom druhom údolí. A tak je možné, že vedomosti o vežiach sa odovzdávali ústne z generácie na generáciu v nejakom dialekte, ktorý neskôr zanikol.

Hviezdicovitý tvar veží  zospodu nie je vidieť. Majú osem alebo dvanásť cípov. V oboch prípadoch ide o veľmi vzácny stavebný prvok. Je záhadou prečo si ho dávni stavitelia zvolili. Podľa vyjadrení domácich obyvateľov sú veže vďaka svojmu tvaru odolné voči otrasom pôdy.

O ich pôvode a účele kolujú rôzne teórie. Medzi ne patrí aj tá, že väčšinou stáli v bohatších dedinách a ich hlavnou funkciou bolo demonštrovať rodovú prestíž. Iní si myslia, že išlo o strážnu vežu alebo pevnosť, teda, že boli postavené na obranu. Erich Mortensen z Taiwanskej univerzity sa domnieva, že slúžili ako signálne veže k odovzdávaniu vojenských signálov na veľké vzdialenosti, pretože sú navzájom viditeľné.

Podľa mnohých názorov pôvodne tieto veže hrali náboženskú úlohu a mohli reprezentovať božský povraz zvaný "dmu", ktorý podľa tibetských mýtov spájal nebo so zemou. Ufológovia v nich radi vidia symbol mimozemských návštev v staroveku. Tibet je plný starodávnych bájí s príbehmi o lietajúcich strojoch a mimozemských bytostiach.

Napríklad dva najvýznamnejšie spisy tibetského budhizmu, knihy Kanjur a Tanjur, rozprávajú to tom, ako bohovia pravidelne navštevovali krajinu v priehľadných lietajúcich guliach alebo takzvaných "perlách z vesmíru". Ďalší starobylý text, kráľovská kronika Rgyal-rabs, je bohatý na podobné informácie, podporujúce teórie o starovekých astronautoch. Okrem toho zaznamenáva genealógiu starých tibetských vládcov a uvádza 27 legendárnych kráľov. Sedem z nich vraj zostúpilo z nebeskej sféry na Zem a prešlo niekoľkými vrstvami atmosféry po nebeskom rebríku alebo nebeskej šnúre. Títo králi, ktorým sa tiež hovorilo bohovia svetla, po naplnení svojej misie medzi Tibeťanmi znovu vystúpili po tom istom povraze do neba.

Navštívte eshop oblečenia a doplnkov priamo z Indie, Nepálu, Thajska, Turecka a ďalších Orientálnych krajín